Párová terapia - Emócie a emocionálna inteligencia

Prejsť na obsah

Párová terapia

Terapia

Terapia zameraná na emócie (Emotion Focused Therapy, skrátene EFT) je v súčasnosti najznámejším psychoterapeutickým prístupom zaoberajúcim sa primárne emóciami. Terapia zameraná na emócie sa vo svete realizuje hlavne ako individuálna psychoterapia (Greenberg, Rice, Elliott, 1993), ale existuje aj vo forme párovej terapie (skrátene EFTC, Greenberg, Johnson, 1988), rodinnej (Wittenborn et al., 2007) a skupinovej terapie (Daldrup, Beutler, Engle, Greenberg, 1988). Terapiu zameranú na emócie vytvoril Greenberg a jeho kolegovia v 80. rokoch 20. storočia na základe štúdií procesu zmeny v psychoterapii (Rice, Greenberg, 1984; Greenberg, Johnson, 1988a). Je založená na 35-ročnom programe výskumu procesu a účinnosti psychoterapie (Elliott, Greenberg, 2007; Elliott, 2012a). Greenberg a jeho kolegovia analyzovali videonahrávky terapeutických sedení s cieľom porozumieť procesu zmeny a vytvoriť čo najefektívnejší postup pre navodenie terapeutickej zmeny.

Podľa EFT sú emócie vo svojej podstate primárne adaptívne a slúžia na prežitie, pretože sú prepojené s najzákladnejšími potrebami ľudí. Vďaka existencii emócií sú totiž ľudia schopní spracovať komplexné situácie veľmi rýchlo a automaticky. Emócie pripravujú ľudí a usmerňujú v živote aby vedeli, čo je pre nich dôležité, čo potrebujú a čo majú urobiť aby naplnili svoje ciele. Emócie sa však môžu stať problematickými v dôsledku minulých tráum alebo preto, že ľudia sú naučení ich ignorovať alebo ich nepovažovať za dôležité.


Párová terapia zameraná na emócie


Párová terapia zameraná na emócie bola prvýkrát opísaná v literatúre v roku 1985 (Johnson, Greenberg). Na základe splnených kritérií je model EFTC (skratka pre Emotion focused therapy for couples) považovaný za empiricky podloženú liečbu pre párové problémy (Snyder, Castellani, Whisman, 2006).
Okrem behaviorálnych prístupov je to v súčasnosti najviac empiricky validizovaná párová terapia. Podľa Johnsonovej (2004) sa 70–73% párov pod vplyvom EFTC zotaví zo svojich vzťahových problémov a 86–90% párov vykazuje významný nárast spokojnosti vo vzťahu. Dokonca po dvoch rokoch zostávalo zlepšenie stabilné a 60 % párov sa stále zlepšovalo alebo zostalo aspoň na pôvodnej dobrej úrovni. Tieto výsledky doteraz ešte neboli prekonané žiadnou inou formou párovej terapie (Johnson, Wittenborn, 2012).

Tento terapeutický prístup je založený na výskume vzťahovej väzby, podľa ktorej majú ľudia vrodenú potrebu cítiť sa milovaní, podporovaní, ochraňovaní a byť emocionálne pripútaní k nejakej inej osobe počas celého svojho života. Avšak kvôli negatívnym skúsenostiam z minulosti, má veľa ľudí ťažkosti s dôverou a vyjadrovaním emócií voči tým, ktorí sú im najbližší.
Keď sa dvojica háda o domácnosti, výchove detí, sexe alebo peniazoch, na pozadí je skoro vždy nejaká forma protestu vypovedajúca o tom, že sa jeden z partnerov alebo obaja necítia bezpečne, nemajú dosť dôvery, necítia blízkosť s partnerom. Podľa teórie vzťahovej väzby ak ľudia, ku ktorým sme pripútaní, nie sú emocionálne alebo fyzicky dostupní a nereagujú na naše potreby po blízkosti a podpore, cítime sa vystresovaní a môžeme na to zareagovať hnevom, strachom, oddialením sa alebo aj emocionálnym znecitlivením.

Základom párovej terapie zameranej na emócie (Greenberg, Nuys, 2010) je skutočnosť, že páry sa postupom času dostávajú do negatívnych seba posilňujúcich cyklov vzájomného obviňovania a obhajovania sa alebo útočenia a odťahovania sa, alebo dominovania, či podriaďovania sa. Tieto cykly sú poháňané neschopnosťou partnerov otvorene a neútočne odhaliť svoje vlastné zraniteľné emócie týkajúce sa ich potreby blízkosti a potvrdenia identity. To znamená, že ak sa jeden z partnerov cíti smutný a osamelý, pretože ten druhý je mu emočne vzdialený, často to skončí tým, že začne svojho partnera obviňovať. Neurobí však to, čo by mu podľa výskumov naozaj pomohlo. Nepovie partnerovi, že sa cíti smutný a osamelý, a prial by si byť s ním. Oveľa pravdepodobnejšie však partnera obviní, že je sebecký alebo že sa nestará, je neschopný a podobne.

Keďže ľudia majú veľké problémy odhaliť pred sebou hlboké zraniteľné emócie, často to vedie k tomu, že sa navzájom obviňujú alebo jeden obviňuje a druhý sa bráni. Toto správanie sa môže stať automatické a cyklické, pričom v páre spôsobuje veľa bolesti a zúfalstva. Počas EFTC, sa terapeuticky pracuje na zmene týchto negatívnych cyklov interakcií na pozitívne. Postupne sa páry naučia uvedomovať si a vyjadrovať svoje neuspokojené potreby lásky, podpory, ochrany a útechy, ktoré sú často na pozadí hádok. Partneri sa naučia naozaj počúvať jeden druhého, nie však doslovný význam slov, ale skôr emotívny obsah na ich pozadí. EFTC terapeut sa zameria predovšetkým na vybudovanie blízkosti, vzájomného puta a bezpečia v páre, pretože ako náhle sa obnoví, partneri sú schopní lepšie zvládať rozdielnosti, konflikty a bolestivé pocity, ktoré nevyhnutne z času na čas v blízkom vzťahu vznikajú.

V protiklade so všeobecne rozšíreným presvedčením, ak človek dokáže byť úprimný vo svojich hlbokých pocitoch a potrebách, zvyčajne to v milujúcom partnerovi evokuje súcit a nie obranu či protiútok. Naštartuje sa tak nový spôsob komunikácie medzi partnermi, ktorý medzi nimi buduje bezpečné puto a to je cieľom párovej terapie zameranej na emócie.


Na rozlíšenie potreby začať párovú terapiu alebo nie, môžete použiť nasledovný dotazník z knihy Hold me tight (Johnson, 2011).
DOTAZNÍK PARTNERSKÉHO PUTA
Dotazník nájdete spolu s ďalšími cvičeniami na rozvoj vášho partnerského vzťahu v mojej najnovšej knižke Terapia zameraná na emócie I a II.
Čím menej bodov ste v dotazníku získali tým rýchlejšie by ste ako pár mali vyhľadať odbornú terapeutickú pomoc.


Rozhovor o hádkach


Termín na párovú terapiu zameranú na emócie si môžete dohodnúť prostredníctvom cez kontakty.

Návrat na obsah